Bioetická reforma

V 19. storočí sa spustili hnutia za sociálne reformy na Západe. Najprv išlo o zrušenie legálnosti otrokárstva, neskôr o zákaz detskej práce, zavedenie volebných práv pre ženy, zrušenie segregácie černošských občanov, atď.
Medzitým však z Východu s presadením komunistickej ideológie prišla legalizácia umelých potratov, ktorá ešte čaká na svoje zrušenie, na svoju bioetickú reformu. Historický prehľad zavedenia legálnych potratov vo svete nájdete tu .
Spoločným menovateľom sociálnych reforiem bolo zrovnoprávnenie osôb "druhej kategórie", ktorých práva boli utláčané. Extrémnym príkladom takéhoto genocidálneho pošliapania ľudských práv bol holokaust. V oveľa väčšej a intenzívnejšej miere dnes prebieha holokaust nenarodených - obdobou koncentračných táborov sú potratové kliniky, či nemocnice a gynekologické oddelenia, kde sa s požehnaním štátu zabíjajú najmenší členovia našej spoločnosti. Nenarodené deti od momentu počatia sú považované za podľudí, ktorí nemajú rovnaké práva ako tí narodení.
 

Bioetická reforma dnes naráža na šírenie ideológie rodovej rovnosti, ktorá aktívne presadzuje potratové práva a v ďalších oblastiach potláča práva rodičov a rodiny. Táto ideológia sa pretláča z najvyšších medzinárodných úrovni cez medzinárodné dokumenty do legislatív a politík jednotlivých štátov. Štát s jeho politickým systémom, prebujnelou legislatívou a prerozdeľovaním takmer polovice príjmov daňových poplatníkov je užitočným nástrojom pre aplikáciu radikálnej rodovej ideológie, ktorá prezentuje ako slobodu nielen svojvoľné zabíjanie nenarodených ale aj voľbu biologickej sexuality a voľnosť sexuálneho správania už u útleho veku dieťaťa. Ide o totalitárnu ideológiu, ktorá prostredníctvom štátu môže direktívne zasahovať do najintímnejších oblastí života, do súkromia rodín, do sféry podnikania i politiky.
 

Preto súčasťou bioetickej reformy je aj taká etická reforma, ktorej cieľom je minimalizácia štátu, hlavne jeho zdaňovania, prerozdeľovania, regulácie a byrokracie, čím by sa dosiahla väčšia sloboda pre rodinu ako základnú bunku spoločnosti. CBR sa preto stavia na stranu prirodzených ľudských práv, akými sú i práva rodičov na starostlivosť a výchovu detí, právo na súkromný majetok, sloboda združovania sa, podnikania a kontraktu ako i sloboda vierovyznania, ktoré sú dnes potláčané na úkor nových fiktívnych „ľudských práv“.