Prevenciou postihnutia sú vitamíny, nie potrat!

transparentpixel

Stop genocíde na námestiach miest!

12. ročník

transparentpixel
Image

Čakáš nečakane dieťa?

 

transparentpixel

„Populačná firma“ používa na rasistické ciele OSN a Svetovú banku

20.10.2010

Najväčším úspechom Margaret Sanger, zakladateľky najväčšej potratovej siete vo svete, Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo (IPPF), bolo vytvorenie prostredia a siete „vedeckých“ rasistov a eugenikov, čo možno označiť ako Populačnú firmu.

Populačná firma existovala už pred 2. svetovou vojnou a okrem amerických eugenických programov financovala a inšpirovala aj rasistické nacistické programy v Nemecku. Rasismus je starší brat eugeniky, ktorá má identický cieľ zlepšiť kvality ľudstva, no používa na to prostriedky ešte pred narodením jednotlivcov. Hitlerova prehra bola úderom pre eugenikov, ktorí aktívne pôsobili aj v Londýne. Sanger v USA sa rýchlo spamätala, zmenila názov svojej Ligy pre kontrolu pôrodnosti na Plánované rodičovstvo a v roku 1948 s podporou nadácií Brush Foundation a Osborn Family založila Medzinárodnú federáciu. Rockefellerovci a Fordovci pokračovali naďalej v štedrom financovaní, pridal sa multimilionár Hugh Moore.

Nové možnosti sa však otvorili so založením Organizácie spojených národov a Svetovej banky v roku 1945. Nebolo prekvapením, že prvou inštitúciou Ekonomického a sociálneho výboru OSN (ECOSOC) bolo založenie Populačného výboru. V článku z roku 1948, Sir Julian Huxley, prezident UNESCO, podporca Sangerovej snáh, vyhlásil: „Hoci je pravdou, že akákoľvek radikálna eugenická politika kontroly ľudského rozmnožovania bude ďalšie dlhé roky politicky a psychologicky nemožná, je dôležité, aby UNESCO zabezpečilo, že tento eugenický problém je študovaný s najväčšou pozornosťou, a že verejná mienka je informovaná o daných témach tak, aby sa nemysliteľné mohlo stať aspoň mysliteľným.[1] UNESCO sa pod jeho vedením hneď pustilo do práce na eugenickej propagande.

V roku 1966 OSN sa plne pridalo k Populačnej firme, keď Generálne zhromaždenie jednomyseľne prijalo rezolúciu, ktorá žiadala špeciálnu rozvojovú pomoc pre vlády, ktoré boli ochotné znížiť populáciu. V roku 1967 vznikol Populačný fond OSN, ktorý sa stal silným spojencom Populačnej firmy, keďže mal efektívnejšie získavať prostriedky od rozvinutých krajín a zabezpečiť implementáciu kontroly populácie. UNDF a UNICEF sa tiež aktívne zapájali.  Od roku 1969 UNFPA poskytol 6 mld USD na „pomoc“ rozvojovým krajinám. V roku 1971 IPPF získalo plný štatút uznania ECOSOC, UNICEF a Svetovej zdravotníckej organizácie WHO. Súčasťou tejto privilegovanej pozície bola možnosť sponzorovať projekty s finančným zázemím Svetovej banky.

Rok 1968 bol víťazstvom Populačnej firmy, keď sa prezidentom Svetovej banky stal Robert McNamara, bývalý minister obrany USA: získanie pôžičky začalo byť podmienené implementáciou programov kontroly pôrodnosti. V prejave 2. 10. 1970 medzinárodným bankárom konštatoval: „To nie je svet, v ktorom by hocikto z nás chcel žiť. Je taký svet nevyhnutný? Sú dve možné cesty, ako sa vyhnúť svetu s populáciou 10 mld. Buď súčasné miery pôrodnosti rýchlo poklesnú, alebo súčasná miera úmrtnosti musí vzrásť. Niet inej cesty.“ McNamara dopomohol obom cestám (to je na iný blog). Nárast africkej populácie prirovnal k nukleárnej bombe, keď ju nazval „hríbový mrak preľudnenia“.[2] Bezpečnostná rada OSN v roku 1976 chváli Svetovú banku, že je „kľúčovou medzinárodnou finančnou inštitúciou poskytujúcou populačné programy.“[3]

Svetová banka nedávno uviedla, že posledných 25 rokov minula 2,5 mld USD na podporu 130 projektov reprodukčného zdravia (na zvýšenie prístupu k antikoncepcii a potratom) vo viac ako 70 krajinách. Jacqueline Kasun, autorka knihy Vojna proti populácii, vysvetľuje, že „vzhľadom na podmienky vyžadované Svetovou bankou od žiadateľov pôžičiek, celých 20 mld USD pôžičiek za rok je považovaných za príspevok hnutiu svetovej kontroly populácie.“[4]

Na žiadosť kongresmana Georga Busha americký prezident Nixon prvýkrát poskytol federálne prostriedky „mimovládnej organizácii“ Plánovanému rodičovstvu a rokmi peňazí pribúdalo. Dnes len americká pobočka získava 1 milión USD denne od americkej vlády. V roku 1966 vznikla Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj (USAID), ktorá hneď utvorila Úrad pre populáciu. Jej riaditeľom do roku 1979 bol Dr Ravenhold, ktorý chcel sterilizovať štvrtinu svetovej populácie. Okamžite začal spolupracovať s IPPF a Rockefellerom založenou Populačnou radou (Population Council). V rokoch 1968-1995 USAID poslalo 10,5 mld kondómov, viac ako 2 mld cyklov potratových antikoncepčných tabletiek, viac ako 73  mld potratových vnútromaternicových teliesok a viac ako 116 miliónov vaginálnych penových tabletiek do Tretieho sveta a celkovo tak minulo 1,5 mld USD na nákup, testovanie, úschovu a transport.[5]

Populační kontrolóri používajú svoj rastúci vplyv na zlepšenie prestíže svojich organizácií získavaním prestížnych pozícií v agentúrach OSN a zmenou ich politík, vrátane WHO a ILO (Medzinárodnej pracovnej organizácie). Preto neprekvapí, že súčasný prezident Svetovej banky James D. Wolfhensohn, bol predsedom finančného výboru a riaditeľom Rockefellerovej nadácie a Populačnej rady[6]. Aby jednotlivec získal prestížnu pozíciu v OSN štruktúrach, musí byť spriaznený s Populačnou firmou a jej ideológiou. Od 60-tych rokoch mnohí kandidáti na prezidenta USA prevzali slogany Populačnej firmy výmenou za finančnú podporu ich kampani.

Dnes milióny tečú do Populačnej firmy od najbohatších ľudí sveta: Turner Foundation, David and Lucille Packard Foundation, William and Flora Hewlett Foundation, Mellon Foundation, Buffet Foundation[7], MacArthur Foundation, Bill and Melinda Gates Foundation, Ford Foundation, Bergstorm Foundation[8]...

Nástrojmi populačnej firmy boli doteraz potraty, kontrola pôrodnosti antikoncepciou, sterilizácia. S novými technológiami eugenické ciele pomôžu napĺňať aj metódy ako umelé oplodnenie, pri ktorom sa selektujú geneticky nevhodné embryá, a teda nechcení ľudia sa ani nenarodia a teda ich už nebude treba sterilizovať. Nečudo, že tento eugenicky prostriedok tento rok ocenila aj Švédska akadémia udelením Nobelovej ceny otcovi umelého oplodnenia Robertovi Edwardsovi, ktorého výskum napokon financovali samotní Rockefellerovci, rodičia Populačnej firmy.

[1] Winifride Prestwich, “You Were Asking about Cairo,” The Interim (August 1994), 11.

[2] http://www.amazon.com/Promise-Power-Times-Robert-McNamara/dp/0316782807

[3] Steven Mosher, “McNamara’s Folly: Bankrolling Family Planning,” Population Research

Review 13, Nr. 2. (Marec/April 2003), s. 2.

[4] T.i.

[5] T.i., str. 12

[6] “The World Bank Group, James D. Wolfensohn”  http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/EXTABOUTUS/ORGANIZATION/PRESIDE...

[7] International Planned Parenthood Federation Financial Statements 2001

http://www.ippf.org/about/pdf/Financial_Statements_2001.pdf; 6,19, prístupné 18. augusta, 2003.

[8] Matt Kelley, “Reproductive Rights Gets Buffet Foundation Help,” Omaha World-Herald.com; http://www.Omaha.com/index.php/u_np=0&u_pg=36&u_sid=804706 prístupné  14. júla 2003