V roku 2010 nemeckí vedci zistili, že veterinárna vakcína Pfizera pre zníženie hnačiek u kráv spôsobovala fatálne krvácanie u teliat. Ani tlak z Nemecka však Pfizera nezastavil, aby túto vakcínu predával. Koncern túto vakcínu predával všade inde a do poslednej chvíle popieral súvis s očkovaním. Stále išli svoju mantru „vakcína je bezpečná a príčinná súvislosť s ochorením sa nepreukázala.“ Vedúcim divízie pre Európu, Afriku a Blízky východ bol v tom čase súčasný šéf Pfizeru, veterinárny doktor Albert Bourla.
Mesiac po tom, čo zástupca Pfizera povedal britským farmárom, že to musí byť pre iné faktory, napokon museli predaj v Európe zastaviť. Európski regulátori zistili, že vakcína spôsobovala krvacajúce ochorenie u 1 zo 6000 prípadov. Európska lieková agentúra EMA uviedla, že „pre profylaktické opatrenie ako vakcína je toto číslo považované za neprijateľné s takouto potenciálne fatálnou poruchou.“
Riziko Covid vakcíny, že navodí myokarditídu – ktorá môže byť fatálna – u mladých mužov 18-24r. nedávna štúdia prepočítala na niečo ako 1 z 1860, hoci existuje obava, že aj to je podhodnotené. Vyskytli sa totiž prípady ako napr. v americkej škole, kde tento pomer bol 1 z 95, či lekára, u pacientov ktorého bol vyskyt perikarditídy 1 z 300, hoci za 29 rokov praxe ani jeden taký prípad nevidel. Evidentne pravidlá sú prísnejšie pre kravy ako pre deti, mladých a produktívnych mladých mužov.
Dokonca americkí regulátori tvrdili, že úplne postačuje sledovať nežiaduce účinky vakcín 6 týždňov (napokon pri iných detských vakcínach to robili len 3 týždne), lebo tie závažné sa prejavia veľmi rýchlo. 3 mesiace netreba. Pfizer pozoroval v klinickej štúdie detí od 11 do 15 rokov len mesiac a potom za ďalší mesiac vyhodnotil len jednu polovicu z nich. Pritom tam nemali ani len 1800 detí, len niečo cez 1100.
Pritom v tejto štúdii vypadlo cca 20 detí, ktoré si neprišlo pre ďalšiu dávku (asi prečo?) alebo niektorých nemohli dosledovať (žeby si nezapísali ich kontaktné údaje?), ako farmakoncern uviedol. Medzi nimi bola aj Maddie de Garray, ktorú vylúčili z finálnych výsledkov, hoci najprv jej uznali ako nežiaduci účinok po 1. dávke gastrointestinálny stres, ktorý sa však zakrátko vyvinul v neurologickú poruchu, pre ktorú 12- ročné dievča už nemôže chodiť, dokonca ani jesť, len cez trubicu.
Takže liekovým agentúram stačili krátkodobé dáta pre podmienečné schválenie, lebo nežiaduce účinky vakcín nastupujú tak veľmi rýchlo. A keď sú zaznamenané v databáze hlásení nežiaducich účinkov v rekordných počtoch v porovnaní s inými vakcínami doteraz, tak sa to vo veľkom prehliada. Prípad s Pfizer vakcínami kráv však vyvracia ich ubezpečovania, že sa poškodenia vakcínou vždy prejavia veľmi rýchlo. U kráv to totiž bolo až na potomstve a výskyt súvisel priamo úmerne s počtom dávok vakcín Pfizer vakcíny PregSure BVD, ktoré matky v živote dostali.
Farmári v Nemecku v roku 2006 videli, ako teľatá strašne zomierali. Začalo to krvácaním z očí, uší, dokonca cez kožu. Nazvali to syndrómom krvácajúceho teľaťa alebo krvavými potením. Choroba sa rozšírila po celej Európe a zabila až 15% všetkých teliat. Tisíce uhynuli. Vedci zistili, že kostná dreň a krvné bunky teliat boli zničené. Chorobu oficiálne nazvali „boviná neonatálna pancytopénia. Samozrejme trvalo nejaký čas, kým laboratória vylúčili, že to nesúvisí len s jedným plemenom, s nejakým krmivom alebo neznámou baktériou či vírusom.
Dokonca aj teľatá, ktoré dostali kolostrum od zaočkovaných kráv mali vyššie riziko tohto ochorenia. Teľatá kráv, ktoré dostali najmenej 3 dávky vakcíny, mali 30-násobne vyššiu šancu ochorieť a tie s 5 dávkami až 40- násobnú šancu. Vedci opublikovali svoje zistenie v roku 2013 v odbornom článku, ktorý študoval viaceré krajiny a viaceré faktory. Riziko bolo väčšie, keď matky dostali viac vakcín skôr pred otelením – teda roky a nielen mesiace skôr.
MZ SR znova a znova navádza tehotené ženy na očkovanie proti Covid-19, hoci žiaden výrobca netestoval vakcíny v klinickej štúdii na tehotných ani len zvieratách. Medzitým do médií prenikli správy o tom, že v niektorých krajinách už hlásia nárast zamlknutých potratov matiek. Samozrejme sa všetko ututláva. Čo sa ešte pred rokom považovalo za hoax, a to, že vakcíny spôsobujú poruchy menštruačného cyklu, je teraz už akceptovaným faktom.
Ale vráťme sa ku kravskej vakcíne PregSure BVD. Tá bola uvedená na trh v roku 2004 a len v roku 2010 sa jej predalo sa jej v Európe 14 miliónov dávok. Cena za dávku vychádzala na 10 USD. Vakcína mala predchádzať prenosu kravskej virálnej hnačky z matky na teliatko vďaka „inaktivovanému“ vírusu, ktorý sa teda už nemohol množiť.
Vedci zistili, že vakcína spustila u kráv produkciu alloprotilátok. Kým imunitný systém vytvára protilátky na obranu pred cudzími votrelcami, alloprotilátky atakujú vlastné červené krvinky. Tieto alloprotilátky síce neútočili na červené krvinky kravy, ale počas tehotenstva na jej plod a tiež cez materské kolostrum. Nie síce každej potomstvo ochorelo, ale tých, ktoré vytvárali extrémne vysoké protilátky.
Súvis vakcíny a poruchy krvácania bol zjavný od začiatku marca 2009, podľa nemeckých regulátorov. Pfizer však naďalej predával vakcínu v Nemecku ešte ďalší rok. Prestali, až keď nemecká vláda oficiálne otvorila prešetrovanie vakcíny koncom apríla 2010. Bývalý novinár New York Times Alex Berenson, ktorý túto tému odhalil, udáva tento zdroj z EMA na uvedené informácie. Napriek tomu pokračovali v predaj inde v Európe s tvrdením v časopise Britskí farmári, že súvis ochorenia s vakcínou nebol potvrdený. V lete prestali s predajom úplne, no stále tvrdili, že vakcína je bezpečná.
