Prevenciou postihnutia sú vitamíny, nie potrat!

transparentpixel

Stop genocíde na námestiach miest!

12. ročník

transparentpixel
Image

Čakáš nečakane dieťa?

 

transparentpixel

Do Nového roka zdravie a prácu?

Radšej rozum a slobodu! | 11.1.2017

Konečne mám príležitosť o tom napísať, ako ma veľmi vytáča, keď si ľudia prajú zdravie, veľa zdravia, zdravíčko, aby zdravie slúžilo, či poslúchalo… A potom nič pre to neurobia, ba práve naopak robia všetko preto, aby im zdravie zlyhalo. A len to najlepšie prajú svojim blízkym, dokonca vlastným deťom či vnukom a potom ich zavalia sladkosťami, aby si už v skorom veku vytvorili dobrý návyk na sebapoškodzovanie zdravia.

 

Keď poukážete na výskum potvrdzujúci, že tak ako drogy, alkohol, cigarety aj cukor rovnako mení štruktúru mozgu a vytvára závislosť, nejedna babka či mamka zagúľa očami. Pritom na procesovaný cukor vzniká závislosť v momente, keď ho dieťa ochutná. Procesovaný cukor je ten vybielené alebo aj nie, či už sa abstrahuje z cukrovej trstiny, repy alebo hrozna.

 

Sladkosti nám doprial Boh vo forme ovocia a zeleniny, ktoré obsahujú ešte množstvo enzýmov, vitamínov a minerálov, ktoré nám prirodzený cukor pomáhajú rozložiť. Ale aj z jesť veľa pomarančov denne by bolo viesť k cukrovke. A to je tiež prípad štiav a džúsov, ktoré na pohár obsahujú cukor z množstva ovocia, ktoré by dieťa nebolo schopné naraz zjesť.

 

VianocnaZ toho aspektu som rada, že už je po sviatkoch a človek nemusí byť zavalený sladkým na každom kroku či na každej návšteve. Začalo to Mikulášom a konečne skončilo Tromi Kráľmi. Azda najhoršiu dilemu prežívam ako rodič, keď deti dostanú lacné sladkosti v kostole. Tie moje si ich síce zoberú domov, otvoria, prvý deň z nich niečo ochutnajú a na druhý deň zabudnú. Už mám v špajze plnú tašku starých sladkostí, ktoré potom priležitostne dostanú naše vietnamské prasiatka.

 

Deti vedia, že sladkosti nie sú zdravé, no aj dospelý má často problém odolať pokušeniu, nieto ešte dieťa. Je preto povinnosťou rodiča, ktorý už má rozum, aby malé dieťa usmernil a bez výčitiek mu sladkosti aj zobral. Štát síce nedovolí cigarety a alkohol predať deťom vo veku do 18 rokov, no čo sa týka sladkého, tam už nečaká, že budú mať rozum a samy sa rozhodnú, či chcú závislosť na sladké. Poškodenie z procesovaného cukru je preukázané, začína zubami, pokračuje cukrovkou, končí srdcovocievnými chorobami, či autoimúnnymi chorobami (napr. Alzheimer) a rakovinou.

 

A úplne vrcholom je, keď natrafíte na kostol (resp. kam chodí babka), kde dávajú deťom s krížikom aj cukríky. Je to veľmi nerešpektujúce voči rodičom a ich právam na výchovu, keď toto kňazi iniciujú a tolerujú. Mohla by som rozoberať všetky možné aspekty, ako to poškodzuje deti aj duchovne. Faktom je, že naše deti ako gréckokatolíci prijímajú Eucharistiu od narodenia a namiesto Kristovho Tela a Krvi im v kostole niekto núka cukrík…?

 

Kto posiela deti do škôlky a školy mi môže oponovať, že sa deti nedá uchrániť pred sladkosťami. A hlavne u starých rodičov. Asi si mnohí už zvykli aj na rodinky, ktoré si do kostola prinesú takmer piknik so sebou a deti behajú s lízatkami v ústach. Ja stále nie. Jednoducho to nie je ani vhodné, slušné ani zbožné, aby dieťa jedlo sladkosti v kostole. Má sa najesť pred tým ako príde do kostola (uznávam aj sama som niekedy toto pravidlo porušila, hoci nie sladkosťami). Ešte je tu však morálny problém. A ten spočíva v tom, že naozaj čo dáte dieťaťu jesť nie je úplne morálne neutrálne. Ak naozaj dieťa ľúbim, chcem mu dobre, nechcem vytvárať jeho závislosť na sladkostiach, lebo to skôr či neskôr poškodí jeho zdravie.

 

Tu mi poviete, že preháňam, že predsa treba len s mierou. Áno, aj cigarety a alkohol len s mierou u malých detí? Je predsa kopec náhrad cukru (mnohé sú ešte nezdravšie), teda prirodzených, ktoré s mierou sú v poriadku, napr. Med – ten je dokonca účinnejší proti kašľu ako chemické lieky. A dnes je dosť receptov na internete aj na dezerty bez cukru, ktoré pri oslave treba vždy kombinovať s krémom, smotanou alebo mliekom s vysokým podielom tuku, aby absorbcia sladkého nezaťažila organizmus. Samozrejme, je ešte veľa iných vecí, ktoré škodia a ľudia ani netušia, čo jedia, lebo nečítajú zloženie. Asi sa spoliehajú na Pána...

 

Počas týchto vianočných sviatkov som to ešte počula v kontexte, že keby nám Pán Boh nedal zdravie a prácu… Viac sa k strave nechcem rozpisovať, ale dovolím si k tej práci. No Pán Boh nám laikom na rozdiel od kléru spravidla nedáva prácu. Prácu nám dávajú zamestnávatelia alebo my sami môžeme byť zdrojom práce pre druhých a teda zdrojom obživy pre seba. Veľmi často sa za prácu dušujú naši politici. Vytvárať pracovné miesta je najočakávanejšia úloha od politikov, len aby každý mal prácu… Ale ani štát ani politici nevytvárajú pracovné miesta. Síce prezentujú, že oni akože vytvárajú prostredie pre tvorbu pracovných miest alebo pritiahnutie zahraničných investícií, len aby tí ľudia v chudobných regiónoch mali prácu – zvyčajne za cenu, že z našich daní dotujeme dokonca priamo výplatu zamestnancom, ak nielen ich rekvalifikáciu.

 

Politici vedia pomenovať čierne ako biele a naopak. A tak je to aj s podmienkami pre prácu. Štát je prekážkou pre nás, aby sme mohli pracovať a zarábať. Svojimi reguláciami, byrokraciou bráni ľuďom, aby podnikali. Mnohí sa ani neodvážia dať na podnikanie, ktoré je napr. len obyčajným predajom vlastnej produkcie z vlastného domu. Aby to mohli robiť legálne, musia investovať nielen veľa času, námahy ale aj prostriedkov, aby splnili rôzne požiadavky štátu. Dokonca dnes už len pri predaji húb popri ceste sa vyžaduje registrácia na obecnom úrade a kvalifikácia. Nehovoriac že tak štát zároveň bráni rozvoju inovácií a pokroku.

 

Keby sme mali slobodu od štátu, aj by sme mali viacej práce. Napokon Boh nás stvoril na svoj obraz s rozumom a slobodnou vôľou, ktorú nám práve štát úplne nepotrebne obmedzuje – najmä tam, kde netreba. Vieme si vôbec predstaviť, že by sme mohli mať slobodu disponovať s celým našim zárobkom a nielen s jeho polovicou? Do Nového roka nám teda prajem dostatok predstavivosti, ako by sme mohli prosperovať, keby sme mali viac slobody a ako by sme mohli byť zdravší, keby sme používali rozum a gramotnosť. Pri myšlienke začínajú skutky, pri predstavivosti skutočné zmeny. Ak naučíme novú generáciu vážiť si slobodu a používať rozum, nebudeme iste už počuť ani o potrate ako slobode voľby.

 

 


Kategória: Práva rodiny