Zrovnoprávniť treba počatých a nie homosexuálne praktiky

9.6.2011

Rada by som zareagovala na redaktorov Týždňa k téme "zrovnoprávnenia homosexuálov". Jaro Daniška sa mýli v argumentácii, hoci jeho záver je správny. Juraj Kušnierik má chybnú aj argumentáciu aj záver. Kušnierik dobre poukazuje na slabú Daniškovú argumentáciu, lebo naozaj homosexuáli sa až tak nebránia tomu, aby vychovávali deti - dokonca si to nárokujú. Ďalej však tvrdí, že im “chýba právo vytvárať partnerské vzťahy, s ktorými sa viažu zodpovednosti a výhody manželstva”.

 

Zodpovednosti a výhody manželstva sa viažu s plodením detí, ktorého sú schopní dvaja len v konštalácii muž a žena. Tzv. homosexuáli nemajú právo na partnerstvo ani manželstvo, lebo nie sú ochotní ísť do intímneho vzťahu s iným pohlavím, aby sa z toho mohlo počať dieťa.
Ich cieľom je preto predefinovať pojem manželstva, aby zahŕňal aj homosexuálne praktiky (resp. zvrhlosti, sodomiu, či akokoľvek ináč to nazveme)!

 

Podstatou manželstva je totiž sex (nie sú to city, či pocity), ktorého sú schopní spolu iba muž a žena. Nie vždy musia mať úmysel počať dieťa, nemusia byť ani plodní, ale táto konštalácia ich predurčuje byť rodičmi. Ich úmysel sa môže časom zmeniť, tiež neplodnosť zvyčajne nebýva nemenným stavom... A napokon štát nemôže k manželstvu vyžadovať kontrolu úmyslu, či plodnosti. Vyžaduje však základný predpoklad, že ide o muža a ženu. Totiž biologicky je to dané tak, že každé dieťa má otca a matku a na oboch má právo. Tak manželstvo definuje aj Všeobecná deklarácia ľudských práv či Európsky dohovor o ľudských právach. Nečudo, že to dnešnej Európe nevyhovuje a preto prišla s Chartou EÚ základných práv, kde je manželstvo definované ako právo pre každého a najnovšie ide o dve oddelené práva - na manželstvo a na založenie rodiny.

 

Homosexuálni aktivisti chcú zrovnoprávniť homosexuálne praktiky s manželským stykom. To čo je sväté a sviatosť v kresťanskej civilizácii má byť od teraz nazývané rovnako ako to, čo sme po stáročia považovali za perverziu a ťažký hriech. Vo svojej podstate ide o rebéliu proti tomu, ako je človek vo svojej biologickej sexualite a jeho rozmnožovanie naprogramované. Tieto rebélie proti danému dizajnu sú typické pre dnešnú dobu, ktorá odmieta chápať zmysel a hľadá uspokojenie vždy v niečom novom, prečo majú ostať dvere vždy otvorené. Tak rozvodom sa otvárajú nové možnosti pre manželstvo. Potrat je ďalšia možnosť vzoprieť sa danému dizajnu sexuality spojenej s reprodukciou. Homosexuálne praktiky sú rebéliou proti tomu, čo je sex (sex neznamená strkať pohlavný orgán kamkoľvek, resp. čokoľvek doň). Zmena pohlavia, ktorú majú štáty EÚ garantovať a dokonca financovať, je odmietnutím vlastnej sexuality a biológie, do ktorej sa človek počal. Čakám len, kedy niekto odmietne aj svoju ľudskosť a bude žiadať preoperovať sa na nejakého živočícha...

 

Homosexuálna príťažlivosť nie je však daná ani geneticky ani ináč. Je to slobodná voľba, ktorú zvyčajne ovplyvňuje prostredie. Odborníci ju definujú ako poruchu sexuálnej identifikácie, ktorá sa vyvinie zväčša v problematických rodinách. Dieťa sa odmietne identifikovať s vlastným pohlavím, pretože odmieta niečo (tvrdosť alebo mäkkosť, nezodpovednosť, násilie a pod.) u svojho rodiča toho istého pohlavia. Zaujímavé je, že až 30% homosexuálne aktívnych bolo sexuálne zneužitých... Prípadne im chýbal rodič, najmä otec a potom vyhľadávajú utvrdenie o svojej mužskosti u iných mužov - zvrátenym homosexuálnym spôsobom. Niektorí muži zas sa snažia pomýlene utvrdiť v mužnosti heterosexuálnym predátorstvom alebo pornografiou. Toto sú tiež poruchy psychosexuálnej zrelosti. Psychológovia poukazujú na fakt, že homosexuálne žijúci ľudia sa vyliečili (to neznamená, že už nikdy nemali žiadne pokušenia), keď sa liečili na depresie a zistili koreň svojich problémov - spravidla v detstve a dospievaní. Mnohí sa vyhovárajú na depresiu pre “diskrimináciu, nenávisť a násilie" zo strany väčšiny. Štatisticky najvyššia miera násilia u homosexuálne aktívnych je však zo strany ich homosexuálnych partnerov!

 

Uzákoňovať pre takto trpiacich ľudí homosexuálne praktiky ako inštitút partnerstva či manželstva je nielen na škodu spoločnosti, ale aj ich zdraviu a psychike (nehovoriac o duši), pretože ich to utvrdzuje v omyle a nerieši príčiny ich problémov. Preto sa mi nesmierne páči odvážny postoj magistrátu Moskvy, ktorá aj tento rok odmietla Gay Parade napriek tomu, že za posledné zakázanie tejto aktivity dostala od Európskeho súdu pre ľudské práva pokutu. Veľmi sa teším, že ide o ďalší krok odporu (po talianskych krížoch) proti rozsudkom tejto zideologizovanej a nepotrebnej inštitúcie, ale to je už na iný článok.

 

Prečítajte si aj blogy Jara Danišku a Juraja Kušnierika. Ďakujem im aj za ich nedávnu obranu skutočne diskriminovaných - počatých detí. K témam lásky, sexuality a aj homosexuality odporúčam www.coskolaneuci.sk.


Kategória: Sexualita