Stop genocíde na námestiach miest!

11. ročník

transparentpixel
Image

Čakáš nečakane dieťa?

 

transparentpixel

Liberálna pasca pre Igora Matoviča

Zakázať či nezakázať? | 18.2.2011

V nedávnom rozhovore pre SME predstavil Igor Matovič svoju víziu riešenia problému interrupcií, ktoré na Slovensku dosahujú v priemere 40 denne. Navrhuje adopciu a zavrhuje zákaz potratov. Hovorí, že farizejom nechce byť, lebo presadzovanie zákazu potratov vidí ako farizejstvo. Asi si vôbec neuvedomil, že tým hodil celé pro-life hnutie, ktoré usiluje o právnu ochranu nenarodeného dieťaťa, vrátane mojej osoby, do jedného vreca s farizejmi...

Jednoducho sa dostal do novinárskej pasce, keď sa nechal zamotať manipulatívnou otázkou, ktorá je založená na tomto liberálnom prekrútení Karola Sudora: „Zákazy totiž neriešia podstatu, interrupcie sa len presunú na čierny trh, či do zahraničia“.

Zákaz rieši veľa
Nepochybne, Igor Matovič je proti týraniu detí a preto je aj za zákaz týrania detí (zákon zasahuje do súkromia práve preto, že dieťa nie je majetok rodičov, s ktorým si môžu robiť, čo chcú). Túto paralelu mal použiť na Sudorovu provokáciu ohľadom potratov, ak chce (nede)formovať verejnú mienku. Ak by to tak bolo, že zákazy nič neriešia, už dávno by sme mali vraždy, znásilnenia, krádeže, korupciu, či týrania detí legalizované. Nikto sa však o nič také neusiluje, lebo je to hovadina. Zákaz úplne nevymazal tieto nemorálnosti zo spoločnosti, predsa sa dejú nelegálne. Je ich však podstatne menej, ako keby sme ich legalizovali. Zákazy odrádzajú mnohých, hoci sa vždy nájdu takí, ktorí to risknú. Zákazy zvyčajne zasahujú do súkromia, keď sa siaha na práva iných. Skrývať sa za právo na súkromie ženy pri potrate je zvrátené.

Práve preto, že umelý potrat zabíja nevinného človeka a ubližuje žene (je to násilie v jej tele) je dôležité, aby bol zakázaný a tak odrádzal od škodlivého konania. Či trestať ženu je komplexnejšia otázka, ktorú zodpovie tento článok ďalej. Nepochybne treba trestať lekára, ktorý by sa na takú nelegálnosť (a vždy nemorálnosť) dal.

Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo, najväčšia sieť potratových kliník a najbohatšia mimovládka sveta, ktorej hlasnými trúbami v SR je Oľga Pietruchová a Michal Kliment, lobuje za legálnosť tohto krvavého biznisu práve argumentami, že je lepšie, aby túto vraždu žene urobil lekár, než aby riskovala pokútnym potratom smrť. Použime túto (ne)logiku napr. na krádež. Stáva sa, že i pri vlámaní, či krádeži si môžu násilníci ublížiť, budeme teda pre nich legalizovať krádeže, len aby si neublížili...? Zákaz najlepšie formuje svedomie ľudí, hoci paralelne prebiehajú kampane proti korupcii, či týraniu. To isté v Poľsku, či Írsku, kopec organizácií poskytuje pomoc tehotným ženám, propaguje adopciu a zároveň vedie osvetové kampane proti potratom.

Zákaz chráni počaté dieťa i ženu
Igor Matovič chce zmeniť vnímanie o adopcii „nechceného“ dieťaťa, ktorú pro-potratoví aktivisti odpisujú. Na Slovensku sa dlhé roky čaká na adopciu novorodencov, po ktorých je dopyt, no pre vysokú mieru potratovosti je ich nedostatok. Každé dieťa je totiž niekým chcené! Takú zmenu je tu treba ako soľ. Obyčajní ľudia sa však nemusia báť zákazu potratov, bez ktorého zmenu ani nedosiahnu.

Na Slovensku zákaz potratov predsa už máme: v druhom a treťom trimestri tehotenstva.  Problém je, že kým dieťa má zákonnú ochranu v týchto štádiách svojho vývoja, nemá ju počas prvých 10-12 týždňoch života, resp. v prvom trimestri tehotenstva. Tehotenstvo sa počíta od poslednej menštruácie, pričom niektoré ženy môžu otehotnieť hneď po nej, iné aj o 2 týždne. Druhý spôsob určiť dĺžku tehotenstva je podľa veľkosti dieťaťa, zaznamenanom ultrazvukom. Deti sa však rodia rôzne veľké, nehovoriac, že sú rôzne veľké aj na konci prvého trimestra tehotenstva, čo je legálna hranica podstúpenia potratu. Z vyššie uvedeného je jasné, že táto hranica je nepresná, nehovoriac, že je diskriminačná, lebo tí, ktorí sú menší a mladší, sú považovaní za majetok ženy.

Presne ako boli kedysi otroci majetkom otrokára, ktorý mal slobodu voľby - sa o nich postarať, alebo ich legálne zabiť. Táto možnosť voľby bola považovaná Najvyšším súdom USA za „ľudské právo vlastniť otroka“, čo sa neskôr zmenilo... „Cez zákaz nič nedosiahnem“ - nahovára si Igor Matovič. Zákaz otrokárstva je o uznaní toho, že otrok je človekom rovným v práve na život. To isté potrebuje Amerika a Európa dnes uznať o počatom dieťati zákazom umelých potratov. Ten zároveň ochráni ženy pred následkami potratu.

Nelegálne potraty – fakty vs. mýty
„Ich reálny počet (potratov, ak by sa zakázali) by však bol rovnaký, lebo sa presunú inam,“  je úplne nepodložené tvrdenie, čo verím, že Igor Matovič pokorne uzná a v budúcnosti koriguje. Pozrime sa na štatistiky Írska a Poľska. 6-milionové Irsko deklaruje v ústave rovnosť práva na život počatého dieťaťa s právom na život matky. Ročne 4 600 Írok podstúpi potrat vo Veľkej Británií, ktorej potratové kliniky majú bilboardové kampane v Írsku, odklepnuté EÚ – lebo veď sloboda pohybu tovaru a služieb... Bez tlaku na verejnú mienku zvonka by počet potratov v Írsku bol ešte nižší. Je však nižší takmer o dve tretiny v porovnaní so 14 000 potratmi, ktoré sa legálne vykonajú na Slovensku! Podľa odhadov poľského štatistického úradu sa v 40-miliónovom Poľsku vykoná za rok 7-10 000 umelých potratov, pričom sa odhalí okolo 50 prípadov, za čo sú trestaní potratári väzením na 10 rokov. Ženy podstupujú nelegálne potraty u lekárov, nie pokútne. Taká bola aj realita v USA pred legalizáciou potratov, čo potvrdzuje bývalá medicínska riaditeľka Americkej federácie pre plánované rodičovstvo Mary Calderone, že v 60-tych rokoch 90% nelegálnych potratov vykonávali lekári.

Kým v 80-tych rokoch bol v Poľsku počet potratov vyše 100 tisíc za rok, začiatkom 90-tych rokov, keď začala diskusia o zákaze potratov, ktoré ostali legálne ešte do roku 1993, ich počet začal rapídne klesať. Je to len dôkazom toho, že verejná diskusia o zákaze potratov významne ovplyvňuje vnímanie umelého potratu, ako nemorálneho činu. Už verejná diskusia mnohých odrádza od tohto kroku, čo je pravdepodobne faktorom znižovania počtu potratov na Slovensku za posledných 20 rokov, keď tu prebieha diskusia o ich zákaze. Liberalizácia potratov u nás totiž v ničom neznížila počet potratov, práve naopak. V roku 1986, keď boli sociálne podmienky najlepšie – každý mal prácu a bývanie – počet potratov pre liberálny zákon vyskočil na rekordnú úroveň: každé druhé počaté dieťa bolo potratené, kým predtým to bolo každé piate počaté dieťa.

Potratová turistika
Potratová turistika nie je dôvod na legalizáciu potratov, tak ako možná eutanizačná turistika do Švajčiarska, či Belgicka nie je dôvodom na legalizáciu eutanázie u nás. Je na nás si určiť, aké násilie nechceme tolerovať na území nášho štátu. Veľká Británia ide ešte ďalej a mohla by byť príkladom: britskí občania sú dokonca trestaní, ak vycestujú za detskou prostitúciou do zahraničia, napr. Thajska... Všetko je vec politickej vôle. Či znova sadneme na lep pedofilom, ktorí budú tvrdiť, že ak nelegalizujeme pedofíliu u nás, naši pedofili aj tak len budú cestovať za pedofíliou napr. do Holandska, ktoré bude asi prvou krajinou kde legalizácia pedofílie prejde?

Solidarita so ženou?
A ešte si dovolím ponúknuť Igorovi Matovičovi argumenty, lebo si protirečí v odpovedi ohľadom potratu dieťaťa počatého zo znásilnenia. Aj také dieťa môže nejakú adoptívnu rodinu urobiť šťastnou! Tvrdí, že umelý potrat je zabitím nevinného človeka - takým je však aj dieťa počaté pri znásilnení - no zároveň súhlasí s možnosťou, aby ho jeho matka nechala zabiť. Kým násilník dostane 5 roky basy, nevinné dieťa má dostať trest smrti?! Potraty „z dôvodu znásilnenia“ predstavujú menej ako jedno percento prípadov. Je veľmi malá šanca, že sa dieťa zo znásilnenia počne. Vajíčko sa môže oplodniť iba v priebehu 12 hodín v tele ženy, pričom spermia si naň dokáže počkať aj 3 dni. Ak žena oznámi znásilnenie, polícia ju okamžite pošle na výplach, práve aby sa predišlo počatiu... V Indii bežne zabije rodina dcéru, ktorá bola znásilnená, pričom je nevinná. Kým toto odsudzujeme, správame sa presne tak k deťom počatým zo znásilnenia, ktoré za to nemôžu. Nebolo by lepšie povzbudiť ženu dieťa donosiť a spolucítiť s ňou ako s obeťou? Potrat nie je solidaritou so znásilnenou ženou, je to ďalší akt násilia v jej tele! Druhým násilím sa prvé nevybije. To je však často prípad aj ostatných potratov – neriešia problém ženy.  Podľa výskumov v Británii až 30% žien podstupuje druhý potrat ako obeť domáceho násilia (štatisticky ženy po potrate sú častejšie obeťami násilia), ďalšie najmä zo zúfalstva, keď sa im okolie otočí chrbtom pri zistení neočakávaného tehotenstva – veď si to môžu legálne samé poriešiť. Potrat nerieši ich situáciu, len perpetuuje egoizmus, bezohľadnosť a násilie ich okolia.

Konzervatívny postoj neznamená hlásať "právo ženy na potrat", ale brániť rovnosť práva na život počatého dieťaťa.  Liberáli stavajú ženu proti svojmu dieťaťu, konzervatívci chcú zákazom potratov pomáhať tehotnej žene dieťa porodiť a dať mu šancu. Snáď to tak vidí aj Igor Matovič, ktorý sa prehlasuje za konzervatívca, len sa potrebuje začať orientovať, čo sú fakty a čo liberálne mýty. Snáď mu v tom tieto riadky pomôžu.


Kategória: Potrat